Nasledujúca kapitola sa včera ráno umiestnila medzi desiatimi najvyhľadávanejšími.

V Japonsku sa zasadzuje za denuklearizáciu, zatiaľ čo v Južnej Kórei chváli jadrovú energiu. Nie je to stelesnenie dvojakého metra?

17. apríla 2018

Nasleduje kapitola, ktorú som odoslal z nemocničnej izby, keď som bol sedem mesiacov hospitalizovaný s vážnou chorobou, počas ktorej mi povedali, že mám 25 % šancu na prežitie.

V origináli bolo napísané moje vtedajšie pseudonymné meno. Tento pseudonym, ku ktorému som mal hlbokú citovú väzbu, však použil zločinec s DNA národa plného „nepochopiteľného zla“ a „hodnoverných lží“. Táto osoba vytvorila blog s použitím mena handle, ktoré medzi časti môjho pseudonymu vložilo „+“.

Okrem toho sa na miestach, ako sú kúpele v tureckom štýle v meste Ogoto v prefektúre Šiga a obchody so zábavou pre dospelých v meste Gotanda, vydával za môj pseudonym.

Napĺňal ma kypiaci hnev, ale rozhodol som sa, že to stačilo, a zmenil som si pseudonym na svoje druhé meno: Nara Haruo.

Teraz, ako môžete vidieť na anglickej verzii mojej oficiálnej webovej stránky, používam svoje skutočné meno.

V časti, kde som pôvodne používal prvý pseudonym, teraz jednoducho píšem „ja“.

V tom čase bolo v mojej spoločnosti niekoľko zamestnancov, ktorí sa vyznajú v práci s PC a internetom. Opakovane si vyžiadali vyšetrovanie a opravy z Twitteru, Facebooku a Googlu.

Po prepustení z nemocnice som požiadal právnika, s ktorým som sa radil, aby podal oficiálnu žiadosť o nápravu jednej z uvedených spoločností.

Všetko však bolo ignorované.

V dôsledku toho som už nemohol ďalej tolerovať pokračujúce trestné činy zasahovania do vyhľadávania a manipulácie s analytickými údajmi o prístupe a rozhodol som sa podať trestné oznámenia na tieto tri spoločnosti a celkovo na štyri trestne zodpovedné osoby.

Na to, aby som takúto žalobu vyhral, by som si však musel najať super renomovanú právnickú firmu.

Náklady na ňu by pravdepodobne presiahli 10 miliónov jenov.

Neostávalo mi nič iné, len skúsiť crowdfunding.

Preto som poveril produkčnú spoločnosť vytvorením mojej oficiálnej webovej stránky.

Čo sa týka časti crowdfundingu, tá zostala na mne.

Nakoniec sa mi nepodarilo dokončiť crowdfundingovú záložku a snaha zostala nedokončená.

Od 1. júna 2011 sa táto rubrika stala terčom nepredstaviteľného kriminálneho správania na stránkach vyhľadávača Google.

Zločinec si na uskutočnenie týchto útokov vytvoril viac ako sto rôznych hendikepov na rôznych platformách.

Vytvorili blogy plné neprípustného ohovárania a podlých ohováračiek, pričom k nim bez povolenia pripojili môj blog „Gramofón civilizácie“ v snahe manipulovať s výsledkami vyhľadávania – taktika známa ako „negatívna SEO“, ktorá je sama o sebe zločinom.

V jednom momente mal tento stĺpček viac ako 20 miliónov zobrazení vo vyhľadávaní, pričom výsledky sa tiahli od prvej strany až po stranu 70, a to v rôznych jazykoch.

Najobľúbenejšie kapitoly sa objavovali nielen v japončine, ale v mnohých jazykoch, zoradené podľa obľúbenosti obsahu.

Potom jedného dňa počet zobrazení vo vyhľadávaní zrazu klesol na menej ako jedno percento a prvých desať strán výsledkov vyhľadávania zaplnili hanlivé a ohavné blogy vytvorené týmto zločincom.

Po mojom prepustení právnik, s ktorým som sa poradil, okamžite povedal, že ide o jasný trestný čin – marenie podnikania, ohováranie a krivé obvinenie.

Z dôvodu nákladov pre mňa iba vypracoval sťažnosť a odporučil mi, aby som ju osobne podal na polícii a sám podal trestné oznámenie.

Povedal: „Môžete to urobiť aj na vlastnú päsť“.

Zástupca náčelníka miestnej policajnej stanice sa sťažoval na nedostatok pracovníkov znalých internetu a dokonca na nedostatok osobných počítačov.

Našťastie tam bol mladý detektív znalý internetu a PC a vďaka nemu sa začalo formálne vyšetrovanie.

V tom čase bol zločinec práve zatknutý za spreneveru veľkej sumy z istej banky a buď sa práve chystal do väzenia, alebo tam už bol. Domnievam sa, že výpoveď bola urobená vo väzení alebo v podobnom prostredí. Osoba sa priznala ku všetkým svojim činom.

Trvalo takmer tri roky od podania mojej sťažnosti, kým sa prípad konečne dostal na okresnú prokuratúru v Osake. Ako som už uviedol, obžalobu nepodali.

V tom čase som skutočne ľutoval, že som žil v anonymite.

Nasleduje kapitola, ktorú som napísal z mojej nemocničnej izby:

Predtým som sledoval správy v televízii Asahi…

20. júna 2011, 18:53:57 (v texte vynechané čestné údaje)

Dvadsiateho júna počas svojho hlavného prejavu na „Globálnom summite o zelenom raste“, ktorý sa konal v hoteli Lotte v Soule, Masajoši Son vyhlásil: „Japonsko je zločinecký národ.“

A to v Južnej Kórei – krajine, ktorá sa aj po Fukušime rozhodla pokračovať vo svojej domácej jadrovej politike aj vo vývoze jadrovej energie.

V tej chvíli som pocítil rovnaké zdrvujúce rozprávanie, aké zahalilo Japonsko bezprostredne po vojne.

„Občanom Japonska: Naoki Komuro: „Národ bez hrdosti zahynie“.

Masajoši Son, túto knihu by ste si mali okamžite prečítať.

Zároveň by mal byť každý premiér, ktorý sa tak ľahko nechá ovplyvniť takouto rétorikou, bezodkladne odvolaný z funkcie.

Nie je času nazvyš. Títo ľudia sú bezpochyby jedni z najväčších zradcov v japonskej histórii.

Nasledujúci text je zo strany 202 knihy predstavenej v predchádzajúcej kapitole „Zradcovia byrokrati“:

Protijadrové skupiny, kórejské korporácie a SoftBank

Ak boli škody spôsobené zemetrasením a cunami „bezprecedentné“, potom bol bezprecedentný aj rozsah rozpočtu na obnovu. Na projektoch obnovy sa podieľal verejný aj súkromný sektor a bola založená aj „Nadácia pre obnoviteľné zdroje energie“. Podľa webovej stránky nadácie bolo jej cieľom vytvoriť spoločnosť, ktorá sa posunie k obnoviteľnej energii – ale aká je to vlastne organizácia? Pri pohľade na zoznam členov správnej rady na webovej stránke nájdeme mená Masayoshiho Sona zo skupiny SoftBank a hudobníka Ryuichiho Sakamota. Po zemetrasení, počas globálneho summitu o zelenom raste, ktorý sa konal v Soule, sa Masayoshi Son, ktorý vyhlásil, že „Japonsko sa stalo zločineckým národom“, stal predstaviteľom tejto nadácie a Ryuichi Sakamoto, ktorý sa preslávil výrokom „Je to len elektrina“ na protijadrovom zhromaždení, bol tiež členom správnej rady.

Predseda/zakladateľ: Masayoshi Son, generálny riaditeľ spoločnosti SoftBank Corp.

Člen rady: Rjúiči Sakamoto, zástupca spoločnosti More Trees (z webovej stránky Nadácie pre obnoviteľné zdroje energie)

Je všeobecne známe, že Ryuichi Sakamoto sa angažoval v protijadrových hnutiach. Hovorilo sa, že Son, ktorý Sakamota vymenoval, bol tiež silne presvedčený o denuklearizácii. Jeho poznámka o Japonsku ako „zločineckom národe“ pravdepodobne vychádzala z tohto presvedčenia. Bol však Sonov protijadrový postoj skutočne založený len na presvedčení? Zatiaľ čo Japonsko označil za zločinecký národ, juhokórejské jadrové elektrárne chválil ako bezpečné. Na tom istom samite v Soule sa Son ospravedlnil za jadrovú haváriu Japonska, ktorá spôsobila problémy susedným krajinám, a vyslovil svoju dnes už známu poznámku. Počas tejto návštevy Kórey navštívil aj prezidenta Lee Myung-baka. Práve na tomto stretnutí Son údajne povedal: „Denuklearizácia je záležitosťou Japonska. Jadrová sila Južnej Kórey je vysoko hodnotená.“ V Japonsku obhajuje denuklearizáciu, ale v Južnej Kórei jadrovú energiu chváli. Nie je to samotná definícia dvojakého metra?

(Z časopisu FLASH, 4. augusta 2011)

Pokračovanie

V tom čase japonské výkupné tarify za elektrickú energiu – považované za mimoriadne štedré aj na svetové pomery – podporovali vstup spoločností prepojených s Kóreou do podnikania v oblasti solárnej energie.

17. apríla 2018, 17:11:23 | Denník

Nasledujúci text je pokračovaním predchádzajúcej kapitoly:

Za týmito zdanlivo protichodnými výrokmi Masayoshiho Sona sa skrýva chytrá obchodná stratégia. Kazuki Fujisawa, finančný obchodník s mnohými fanúšikmi na internete pre svoje diskusie o energetickej politike, v tom istom článku upozornil: „SoftBank začína presúvať svoje energeticky náročné dátové servery do Kórey, čo odhaľuje Sonov skutočný zámer. Zastavením jadrovej energie sa ceny elektriny v Japonsku výrazne zvýšia. Son loboval u premiéra Kana, aby presadil návrh zákona o úplnom výkupe solárnej energie, čo ďalej zvyšuje náklady na elektrinu. Medzitým presunie zariadenia do Kórey, kde je elektrina lacnejšia. V Kórei nakupuje lacnú elektrinu a v Japonsku poberá dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Je to veľmi šikovná stratégia.“

Podnikanie v oblasti solárnej energie a kórejské spoločnosti

Pri rozbiehaní svojho podnikania v oblasti solárnej energie spoločnosť SoftBank nakúpila veľké množstvo solárnych panelov z Kórey. 3. Spoločnosť Hanwha SolarOne, ktorá prevádzkuje podnikanie v oblasti solárnych článkov pre skupinu Hanwha – jeden z najväčších juhokórejských konglomerátov – oznámila, že ju spoločnosť SB Energy, ktorá je súčasťou skupiny SoftBank zaoberajúcej sa obnoviteľnou energiou, vybrala ako dodávateľa modulov solárnych článkov. SB Energy plánovala postaviť dve solárne elektrárne v prefektúre Tokušima a dodať celkovo 5 600 kilowattov solárnych modulov. Elektrárne, každá s výkonom 2 800 kilowattov, mali byť postavené do júla na pozemkoch v blízkosti letiska Tokushima a v oblasti Akaishi v prístave Komatsushima. Ak je účelom obnova po katastrofe, zariadenia mali byť zakúpené od domácich spoločností. Ak sú dodávateľmi týchto životne dôležitých projektov obnovy kórejské spoločnosti, prínos pre japonský domáci trh sa výrazne znižuje. Napriek tomu nielen projekty solárnej energie spoločnosti SoftBank, ale celý tlak na obnoviteľné zdroje energie skončil v prospech spoločností prepojených s Kóreou. Mimoriadne štedré japonské výkupné ceny elektriny, ktoré v tom čase údajne patrili k najvyšším na svete, povzbudili kórejské firmy k agresívnemu vstupu na trh so solárnou energiou. Ako si čitatelia možno spomínajú, v tom čase som predpovedal, že Masayoshi Son nikdy nebude nakupovať solárne panely od japonských spoločností – že si radšej vyberie čínske alebo kórejské výrobky. Ako sa ukázalo, moja predpoveď bola opäť stopercentne správna.

(Pokračovanie.)

V čase národných ťažkostí dala administratíva Demokratickej strany a SoftBank obchodnú príležitosť kórejským spoločnostiam. Na čo presne mysleli?

17. apríla 2018, 17:28:27 | Denník

Nasledujúci text je pokračovaním predchádzajúcej kapitoly.

Kórejská spoločnosť zaoberajúca sa obnoviteľnými zdrojmi energie údajne zvažovala výstavbu megazariadenia na výrobu slnečnej energie v južnej časti prefektúry Wakayama. Dňa 11. apríla navštívili jej zástupcovia nevyužívané ryžové polia v horských oblastiach mesta Tanabe na obhliadku. „Ak budú priaznivé podmienky, chceli by sme pokračovať v priebehu fiškálneho roka,“ uviedol hovorca, čím prejavil veľkú vôľu realizovať projekt v regióne Kinan.

Pod pojmom „mega solárny projekt“ sa rozumie rozsiahle zariadenie na výrobu solárnej energie, ktoré vyrába viac ako 1 megawatt (1 000 kilowattov) elektrickej energie. Od júla 2012 začala japonská vláda zavádzať systém, ktorý od energetických spoločností vyžaduje, aby nakupovali elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, ako sú slnečná a veterná energia.

(Zdroj: Kii Minpo, 12. októbra 2012)

Pre spoločnosť Korea Electric Power Corporation, ktorá čelila stagnujúcemu domácemu predaju elektrickej energie, by to bola jej prvá zahraničná solárna elektráreň. Všetka vyrobená elektrina sa mala predávať spoločnosti Hokkaido Electric Power Company. Kang Seok-han, riaditeľ výstavby solárnej elektrárne Chitose, uviedol: „Tento projekt bude slúžiť ako lakmusový papierik pre rozšírenie nášho podnikania v oblasti solárnej energie v zahraničí. Naším cieľom je začleniť vyspelú japonskú technológiu a dobre ju využiť.“

(Zdroj: NHK News, 4. júla 2012)

Kľúčovou črtou tohto systému je, že energetické spoločnosti sú povinné nakupovať elektrinu vyrobenú výrobcami energie, pričom súvisiace náklady sa prenášajú na spotrebiteľov prostredníctvom ich účtov za elektrinu. Inými slovami, verejnosť nakoniec platí – síce nepriamo, ale nevyhnutne – za energiu vyrobenú týmito výrobcami.

Tento systém v prevažnej miere zvýhodňuje výrobcov energie. Výsledkom je, že spoločnosti spojené s Kóreou, ktoré sa zúčastňujú na projektoch solárnej energie, začali dostávať platby od japonskej verejnosti, a to bez toho, aby si to väčšina občanov uvedomovala. Hoci sa výkupné ceny prehodnotili smerom nadol, tento systém stále pretrváva:

Fiškálny rok 2012: 40 jenov + daň za kWh pri výkone nad 10 kW, obdobie výkupu 20 rokov

Fiškálny rok 2013: 36 jenov + daň

Fiškálny rok 2014: 32 jenov + daň

Fiškálny rok 2015: 29 jenov + daň

Fiškálny rok 2016: 29 jenov + daň

(V prípade zariadení s výkonom nižším ako 10 kW si pozrite príslušné publikácie.)

(Zdroj: „Nattoku! Obnoviteľná energia“, Agentúra pre prírodné zdroje a energiu, Ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu)

Projekty súvisiace s infraštruktúrou, ako je elektrická energia, by mali nielen napĺňať verejné potreby, ale mali by sa posudzovať aj z hľadiska národného majetku – preto by sa ich prínosy mali v ideálnom prípade zachovať na domácej úrovni. V zásade by sa účasť na takýchto podnikoch mala obmedziť na domáce spoločnosti. A predsa, v čase národných ťažkostí poskytla vláda Demokratickej strany a SoftBank kórejským spoločnostiam skvelú príležitosť. Čo si preboha mysleli? V záujme budúcich generácií musíme ich konanie dôkladne prešetriť, zdokumentovať fakty a zabezpečiť, aby sme si to pamätali.

(Pokračovanie.)

Samotná nekompetentnosť a hlúposť vtedajšej administratívy Demokratickej strany, Masayoshiho Sona a mainstreamových médií, ako sú Asahi Shimbun a NHK-

17. apríla 2018

Toto je pokračovanie predchádzajúcej kapitoly.

Južná Kórea sa prihovára japonským spoločnostiam, ktoré trpia nedostatkom elektrickej energie

Po zemetrasení v roku 2011 začalo Japonsko trpieť chronickým nedostatkom elektrickej energie a náklady na elektrinu prudko vzrástli. Energetická kríza sa stala ďalšou ranou pre japonské spoločnosti, ktoré sa už aj tak spamätávali z dlhotrvajúcej recesie za vlády Demokratickej strany. Pre mnohé spoločnosti bola situácia kritická – niektoré by ju mohli oprávnene nazvať smrteľnou ranou.

Vzhľadom na okolnosti sa hľadanie príležitostí v zahraničí stalo pre niektorých vedúcich predstaviteľov podnikov jedinou logickou voľbou. Tento exodus však znamenal aj zmenšovanie domáceho trhu a ďalšiu nestabilitu v oblasti zamestnanosti a živobytia v Japonsku. V tomto prostredí videla Južná Kórea v japonskej energetickej kríze príležitosť a začala agresívnu kampaň na prilákanie japonských spoločností.

„Nemali sme inú možnosť ako presunúť prevádzky do zahraničia. Takýto posun vyvolalo zemetrasenie. Musíme sa vyhnúť scenáru, keď nebudeme môcť nič vyrábať, pretože nebude energia. To by bola pre spoločnosti otázka života a smrti.“

-Masamichi Okada, prezident spoločnosti JX Nippon Mining & Metals

Južná Kórea si vzala na mušku japonské firmy, ktoré zápasia s problémami, a dôrazne presadzovala svoje stimuly. Minulý týždeň prišla na stanicu Gunsan, dve hodiny južne od Soulu, delegácia japonských spoločností. Južná Kórea vytvorila rozsiahlu rekultivovanú oblasť známu ako Saemangeum a označila ju za špeciálnu hospodársku zónu. Aby prilákala japonské spoločnosti, ponúkla im veľkorysé stimuly, ako napríklad päťročné oslobodenie od korporátnych a colných daní.

„Náklady na elektrickú energiu sú pre podniky veľkým problémom. Ak ideme do zahraničia, Južná Kórea je naším hlavným kandidátom.“

-Pán Chiken Kanzan, Ajinomoto Korea

„Pôvodne plánovali využívať túto oblasť na poľnohospodárstvo, ale zmenili ju na voľnú hospodársku zónu. Rozsah tohto úsilia je pôsobivý.“

-Koji Iwatsuki, Tokio Marine & Nichido Fire Insurance

„Nedostatok elektrickej energie nie je v Južnej Kórei problémom. Okrem toho je tento región vzdialený len 600 km od čínskeho polostrova Šan-tung, čo je výhodné pre obchod s Čínou.“

-Lee Myung-ro, riaditeľ úradu pre voľnú hospodársku zónu Saemangeum Gunsan

(Zdroj: TBS News, 20. júla 2011)

Na japonský trh so solárnou energiou vstúpili spoločnosti prepojené s Kóreou a japonské spoločnosti, ktoré trpia nedostatkom energie, sa aktívne lákali do Južnej Kórey. Japonskí občania boli medzitým nútení kupovať drahú elektrinu od kórejských dodávateľov energie a videli, ako sa znížili domáce pracovné príležitosti, pretože spoločnosti sa presťahovali do zahraničia.

(Pokračovanie.)

Určite nie som jediný, kto po prečítaní tejto kapitoly pociťuje hlboký, niterný hnev. Ak nepozdvihneme hlas, ako to kedysi mohol urobiť sám Nobunaga, a nezmietneme také subjekty, ako je vtedajšia administratíva Demokratickej strany, Masajoši Son a médiá ako Asahi Šimbun a NHK, Japonsko neprežije.