Aký druh organizácie je IMADR?
Vynechanie.
Táto organizácia však naďalej hovorí poburujúce veci v OSN, aby zahanbila Japonsko, ako je diskriminácia ľudí Ainu a Okinawy.
K tomu všetkému nechali ženu neznámej identity, Kumi Sasaki (ktorá je buď Kórejčanka s plastickou chirurgiou, alebo Kórejčanka žijúca v Japonsku), vydať skutočne absurdnú a absurdnú publikáciu v Paríži, v ktorej tvrdili, že Japonsko je krajina plná násilníkov a krajiny, ktorá porušuje práva žien.
To by bola hlavná organizácia, ktorá mala tých hlúpych, podradných a rasistických Francúzov, ktorí takto kritizovali Japonsko.

Je to proti Japonsku, krajine, kde sa so ženami zaobchádza ako s ľudskými bytosťami a kde žijú šťastne viac ako ktorákoľvek iná krajina na svete.
Japonsko, kde ženy môžu žiť najbohatší a najšťastnejší život na svete s najmenším nebezpečenstvom znásilnenia atď., môže žiť bez strachu z takýchto škôd.

Pred niekoľkými rokmi článok v časopise Newsweek zverejnil prieskum, podľa ktorého sa percento žien, ktoré boli znásilnené, blíži k 50 %, dokonca aj v údajne vyspelých krajinách Západu.
Pri čítaní tohto článku som si pomyslel: „Mäsožravce sú hrozné…

Nehovoriac o hroznom zaobchádzaní so ženami v náboženských krajinách, kde sú ženy v samotnej náboženskej doktríne popisované ako nižšia rasa, čomu sa v 21. storočí len ťažko verí.
Ľudia z takýchto krajín, ktorí tvrdia, že sú vedcami a odborníkmi v tejto oblasti, vyzývajú na pôde OSN k diskriminácii žien a porušovaniu ľudských práv voči Japonsku.
Čo môže byť absurdnejšie ako toto?
Nemôžem ani začať opisovať krutosť Asahi Shimbun a iných médií a NHK, ktoré veselo informujú (ako keby na to čakali) o odporúčaniach takýchto ľudí.

Na začiatok, pred viac ako 1000 rokmi, keď Nemecko a iné západné národy ešte neexistovali ako celé národy, Murasaki Shikibu žil v Japonsku a napísal „Príbeh o Genji“ a Sei Shonagon napísal „Knihu o vankúšoch.
Na rozdiel od Japonska ide o krajiny, kde bolo znásilnených 50 % žien a kde sa so ženami nezaobchádza ako s ľudskými bytosťami.
Aj dnes sa ľudia z krajín, kde sa so ženami nezaobchádza ako s ľudskými bytosťami, označujú za učencov a expertov v CERD a tvrdia, že diskriminujú ženy a porušujú ich ľudské práva.
Odporúčania týkajúce sa ľudských práv sú skutočne poburujúce.

Nielen v staroveku, ale aj dnes sú Južná Kórea a Čína svetovou špičkou a druhým najväčším exportérom prostitútok.
Nároční svetoví vedci musia vedieť, že časopis Newsweek minulý rok informoval, že počet čínskych prostitútok v Paríži sa dramaticky zvýšil a stal sa spoločenským problémom.
V Tokiu sa veľa kórejských žien prostituuje v masážnych salónoch.
Nevidel som žiadne správy o tom, že by bolo vydané nejaké poradenstvo v oblasti ľudských práv proti Číne a Južnej Kórei, dvom krajinám, ktoré boli významnými hráčmi v prostitúcii už od staroveku.
Nie je veľa takých škaredých organizácií ako CRED, so skupinami ako IMDR a im podobnými v tme.

Okrem toho je Japonsko krajinou, ktorá nekolonizovala ako západné krajiny, ale zaobchádzala s Taiwanom a Kórejským polostrovom ako s partnerskými krajinami a modernizovala ich naraz investovaním obrovského množstva peňazí (peniaze japonských daňových poplatníkov).
Najmä na Kórejskom polostrove dalo Japonsko v čase uzavretia japonsko-kórejskej zmluvy podľa svojich sebeckých tvrdení po vojne tieto rozsiahle infraštruktúry bezplatne.
Ani jedna západná krajina nikdy nedala infraštruktúru pre svoje kolónie vybudovanú zadarmo.

Je to smiešne obvinenie, že Japonsko ich diskriminovalo, čo sa dá nájsť za hodinu, ak máte rozumný mozog a overíte si historické fakty.